Ashio whistleblowing software

Oct 11, 2026

Čo sa považuje za oznámenie podľa zákona o whistleblowingu: definícia, náležitosti, príklady

Čo sa považuje za oznámenie podľa zákona o whistleblowingu: definícia, náležitosti, príklady

Nie každý podnet, ktorý príde na váš oznamovací kanál, je označením v zmysle zákona. Tento návod vám ukáže, ako ich správne triediť, aby ste neporušili zákonné lehoty. Dozviete sa, čo presne sa považuje za oznámenie podľa zákona č. 54/2019 Z. z., čo musí obsahovať, kedy ho musíte vyšetriť a kedy ho naopak môžete odmietnuť — s praktickými príkladmi z reálnej praxe.

Obsah

Kľúčové poznatky

  • Oznámením v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z. je každé oznámenie o porušení práva EÚ alebo vnútroštátneho práva, ktoré sa týka vymedzených oblastí a bolo podané cez interný alebo verejný kanál.
  • Za oznámenie sa nepovažuje bežná sťažnosť zamestnanca, čisto osobný spor ani anonymný podnet bez vecného obsahu.
  • Povinné náležitosti oznámenia zahŕňajú označenie oznamovateľa, opis skutočností a kontaktné údaje pre spätnú väzbu.
  • Zamestnávateľ musí zaslať potvrdenie o prijatí do 7 dní a spätnú väzbu o výsledku do 3 mesiacov.
  • Dôkazné bremeno pri odmietnutí oznámenia spočíva na zamestnávateľovi, nie na oznamovateľovi.

Čo sa považuje za oznámenie podľa zákona č. 54/2019 Z. z.?

Za oznámenie podľa zákona o whistleblowingu sa považuje každé ústne alebo písomné podanie, ktorým oznamovateľ oznamuje informáciu o porušení práva EÚ alebo vnútroštátneho práva v jednej zo zákonom vymedzených oblastí. Podstatné je, že ide o informáciu o konkrétnom porušení, nie o všeobecnú nespokojnosť alebo osobný spor.

Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov, ktorý je slovenskou transpozíciou smernice EÚ 2019/1937, rozširuje ochranu na oznámenia porušení v oblastiach ako verejné obstarávanie, finančné služby, bezpečnosť dopravy, ochrana životného prostredia, jadrová bezpečnosť, potravinová bezpečnosť, verejné zdravie a ochrana súkromia. Mimo týchto oblastí sa oznámenie síce môže evidovať, ale zákon vám neukladá rovnaké procesné lehoty ani ochranu oznamovateľa.

Rozhodujúci je vecný obsah, nie forma. Oznámenie môže byť písomné, ústne, elektronické alebo aj telefonické. Ak ho vedúci zamestnanec namiesto oznamovateľa pretlmočí písomne, stále ide o oznámenie v zmysle zákona. Rovnako sa posudzuje, či oznamovateľ konal v dobrej viere — ak áno, požíva ochranu aj v prípade, že sa neskôr ukáže, že porušenie neprebehlo.

Aké sú povinné náležitosti oznámenia, ktoré musíte zaevidovať?

Aké sú povinné náležitosti oznámenia, ktoré musíte zaevidovať? Povinné náležitosti oznámenia sú štyri základné identifikačné a vecné údaje, bez ktorých nemôžete oznámenie riadne zaevidovať a začať lehoty. Ide o meno a priezvisko oznamovateľa, opis skutočností, označenie pracovného zaradenia a kontaktné údaje pre spätnú väzbu.

Zákon presne definuje, čo musí obsahovať oznámenie, aby ste ho mohli považovať za úplné. Registrátor oznámení, teda osoba poverená vedením agendy, musí mať k dispozícii:

  • Označenie oznamovateľa — meno, priezvisko, pracovné zaradenie a kontaktné údaje. Anonymné oznámenie sa eviduje osobitne, ale aj tam sa zaznamenáva vecný opis.
  • Opis skutočností — čo sa stalo, kde, kedy a kto bol do porušenia zapojený. Čím konkrétnejší opis, tým ľahšie sa oznámenie vyšetruje.
  • Označenie pracovného zaradenia a organizačného útvaru, ktorého sa oznámenie týka — toto umožňuje identifikovať príslušného zodpovedného vedúceho.
  • Kontaktné údaje pre spätnú väzbu — adresa, e-mail alebo iný kanál, na ktorý zašlete potvrdenie o prijatí a neskoršiu odpoveď.

Bez týchto údajov sa oznámenie v zmysle zákona stále môže považovať za podnet, ale neplynú z neho zákonné lehoty a nevzniká ochrana oznamovateľa. Preto sa odporúča mať v internej smernici jasne definovaný postup, ako oznamovateľa pri neúplnom podaní kontaktovať a požiadať o doplnenie.

Ak chcete mať istotu, že registrácia prebehne podľa zákona, pomôže vám aj naša brožúra s kontrolným zoznamom povinných údajov a procesných krokov, ktorú nájdete na stránke venovanej whistleblowingu.

Aké oznámenia môžete odmietnuť a ktoré musíte vyšetriť?

Odmietnuť môžete len oznámenie, ktoré je zjavne neopodstatnené, netýka sa vymedzených oblastí práva alebo neobsahuje opis skutočností. Každé iné oznámenie ste povinný vyšetriť a vydať o ňom spätnú väzbu do 3 mesiacov.

Zákon rozlišuje medzi niekoľkými kategóriami:

  • Oznámenie v zmysle zákona — musíte ho prijať, zaevidovať, vyšetriť a vydať spätnú väzbu.
  • Oznámenie zjavne neopodstatnené — oznamovateľ konal v zlej viere, úmyselne poškodil iného alebo opakovane podáva totožné oznámenie bez nových skutočností. V takom prípade môžete oznámenie odložiť, ale rozhodnutie musí byť písomné a odôvodnené.
  • Podnet mimo vymedzených oblastí — ak sa netýka žiadnej z oblastí uvedených v § 2 zákona, nejde o oznámenie v zmysle zákona. Môžete ho však riešiť ako interný podnet, sťažnosť alebo spätnú väzbu na kvalitu.

Dôležité pravidlo: dôkazné bremeno pri odmietnutí nesie zamestnávateľ. Nestačí len konštatovanie, že ide o neopodstatnené oznámenie — musíte mať záznam, z ktorého je zrejmé, prečo ste oznámenie odmietli.

Ak si nie ste istí, či oznámenie patrí do vymedzenej oblasti, bezpečnejšie je ho prijať a vyšetriť, než ho odmietnuť a vystaviť sa riziku sankcie zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov.

Pri rozhodovaní o odmietnutí vám pomôže praktický postup na triedenie a evidenciu prichádzajúcich podaní, ktorý nájdete v sekcii o internom oznamovacom kanáli.

Ako rozlíšiť anonymný podnet, sťažnosť zamestnanca a oznámenie podľa zákona?

Rozdiel medzi anonymným podnetom, sťažnosťou zamestnanca a oznámením podľa zákona spočíva v tom, či sa týka porušenia práva v konkrétnej oblasti a či ho podáva osoba chránená zákonom. Sťažnosť zamestnanca na pracovné podmienky nie je oznámením, ak sa netýka vymedzenej oblasti.

Toto rozlišovanie patrí medzi najčastejšie chyby v praxi. Tri kľúčové rozdiely:

  • Sťažnosť zamestnanca sa týka pracovných podmienok, vzťahov na pracovisku, odmeňovania alebo organizačných záležitostí. Rieši ju zamestnávateľ podľa Zákonníka práce, nie podľa zákona o whistleblowingu.
  • Anonymný podnet môže byť oznámením aj sťažnosťou — záleží na vecnom obsahu. Ak opisuje konkrétne porušenie, posudzuje sa rovnako ako identifikované oznámenie.
  • Oznámenie podľa zákona sa týka vymedzenej oblasti, podáva ho oznamovateľ chránený zákonom a vznikajú z neho procesné lehoty.

Ak chcete mať jasný proces triedenia, vzorové postupy a formuláre nájdete v našom sprievodcovi zavedením whistleblowingu na Slovensku.

Kedy sa podnet považuje za oznámenie v dobrej viere?

Za oznámenie v dobrej viere sa považuje každé podanie, pri ktorom má oznamovateľ opodstatnené dôvody domnievať sa, že k porušeniu došlo alebo pravdepodobne dôjde. Zákon nevyžaduje, aby mal oznamovateľ k dispozícii dôkazy — stačí dôvodná suspekcia.

Dobrá viera sa vyvracia ťažko. Ak oznamovateľ konal s úmyslom poškodiť iného alebo vedome podal nepravdivé informácie, stráca ochranu. Ale samotná skutočnosť, že sa porušenie napokon nepotvrdí, automaticky neznamená zlú vieru.

Príklady oznámení z praxe: čo sa počíta a čo nie

Najlepšie pochopíte rozdiely na konkrétnych príkladoch. Tu sú typické situácie, s ktorými sa stretávajú HR manažéri a konatelia firiem:

Oznámenie podľa zákona:

  • Zamestnanec nahlasuje, že firma manipuluje s účtovnými výkazmi a podsúva falošné faktúry verejnému obstarávaniu.
  • Externý dodávateľ oznamuje, že zákazka bola pridelená bez súťaže cez spriaznenú osobu konateľa.
  • Účtovníčka upozorňuje, že firma nelegálne likviduje chemický odpad na poli pri Bratislave.
  • Programátor zistí, že softvér firmy neoprávnene zbiera osobné údaje zákazníkov bez súhlasu.

Oznámenie, ktoré nie je v zmysle zákona:

  • Zamestnanec sa sťažuje, že šéf s ním nekomunikuje alebo že je v tíme nepríjemná atmosféra.
  • Účtovníčka dáva výpoveď preto, že je nespokojná s platom, a v rámci rozhovoru spomenie „vraj niečo nie je v poriadku s faktúrami".
  • Dodávateľ posiela reklamáciu, že mu nebola zaplatená faktúra v lehote.
  • Bývalý zamestnanec píše na sociálnu sieť, že „firma je zlá", bez konkrétnych informácií.

Ako posúdiť oznámenie, ak sa týka viacerých oblastí?

Ak oznámenie opisuje skutočnosti, ktoré sa týkajú aj vymedzenej oblasti, aj oblasti mimo nej, ste povinný ho vyšetriť v rozsahu vymedzenej oblasti. Zvyšok môžete riešiť osobitne ako interný podnet.

Ako správne viesť evidenciu oznámení a registrovať ich v systéme

Evidencia oznámení musí byť písomná, úplná a uchovaná po dobu 3 rokov od prijatia. Registrátor oznámení vedie evidenciu v samostatnom registri, ktorý je oddelený od personálnej agendy.

Základné pravidlá:

  • Každé oznámenie sa eviduje pod jedinečným identifikátorom a s dátumom prijatia.
  • K registru sa ukladajú všetky písomné záznamy — prijatie, potvrdenie, priebeh vyšetrovania, výsledok a spätná väzba.
  • Prístup do registra má len osoba poverená vedením agendy a osoby, ktorým to vyplýva zo zákona. Žiadny iný vedúci zamestnanec doň bezdôvodne nezasahuje.
  • Po uplynutí 3 rokov sa oznámenie a súvisiace dokumenty bez zbytočného odkladu zlikvidujú.

V praxi sa osvedčuje mať evidenčný systém, ktorý je oddelený od e-mailovej schránky a od bežného firemného úložiska. Splnomocnenec na ochranu osobných údajov by mal mať nad registrom dohľad, pretože obsahuje osobné údaje oznamovateľa aj dotknutých osôb.

Ak hľadáte vhodný nástroj, prehľad technických požiadaviek na systém a odporúčaných funkcií pre smerovanie, dokumentáciu a audit nájdete v našej sekcii venovanej smernici EÚ o whistleblowingu.

Najčastejšie chyby slovenských firiem pri prijímaní oznámení

Medzi najčastejšie chyby patria nepoužívanie oddeleného registra, chýbajúce potvrdenia o prijatí a zámena oznamovateľa so sťažovateľom. Týmto chybám sa dá ľahko predísť, ak máte jasné interné postupy.

Konkrétne chyby, ktoré audity opakovane zachytávajú:

  • Oznamovateľ nie je do 7 dní informovaný o prijatí oznámenia, čím porušujete zákonnú lehotu.
  • Spätná väzba sa vydáva po 4 alebo 5 mesiacoch, čím prekročíte 3-mesačnú lehotu.
  • Oznámenie sa rieši mimo agendy registrátora, cez priame e-maily konateľovi alebo HR oddeleniu.
  • Ochrana oznamovateľa sa neuplatňuje, ak sa neskôr ukáže, že porušenie nenastalo — dobrá vira sa mýlila so zlou vierou.
  • Interný oznamovací kanál nie je dostatočne anonymný, čo odrádza oznamovateľov a oberá ich o ochranu.

Pre compliance officerov, ktorí tieto procesy nastavujú, sú k dispozícii praktické kontrolné mechanizmy a odporúčania v našej sekcii pre compliance špecialistov.

Časté otázky

Čo je whistleblowing oznámenie v slovenskom práve?

Whistleblowing oznámenie je ústne alebo písomné podanie, ktorým oznamovateľ oznamuje porušenie práva EÚ alebo vnútroštátneho práva v oblasti vymedenej zákonom č. 54/2019 Z. z. Rozhodujúci je vecný obsah — teda konkrétne porušenie alebo podozrenie z neho v oblasti ako verejné obstarávanie, finančné služby, životné prostredie či ochrana osobných údajov. Na oznamovateľa sa vzťahuje zákonná ochrana pred represáliami.

Ktoré oznámenie sa nepovažuje za oznámenie podľa zákona?

Za oznámenie v zmysle zákona sa nepovažuje sťažnosť na pracovné podmienky, osobný spor medzi zamestnancami, všeobecná nespokojnosť bez konkrétneho porušenia ani podanie, ktoré sa netýka žiadnej z vymedzených oblastí práva. Takéto podania sa riešia podľa Zákonníka práce, internej smernice alebo sa odkladajú bez ďalšieho šetrenia.

Ako dlho musí zamestnávateľ odpovedať na oznámenie?

Zamestnávateľ musí zaslať oznamovateľovi potvrdenie o prijatí oznámenia do 7 dní a spätnú väzbu o priebehu a výsledku šetrenia do 3 mesiacov od prijatia. V odôvodnených prípadoch možno lehotu predĺžiť o ďalší mesiac, pričom oznamovateľa o tom informujete pred uplynutím pôvodnej lehoty.

Čo musí obsahovať oznámenie, aby bolo úplné?

Úplné oznámenie obsahuje meno a priezvisko oznamovateľa, opis konkrétnych skutočností s uvedením miesta, času a zúčastnených osôb, označenie organizačného útvaru, ktorého sa týka, a kontaktné údaje pre spätnú väzbu. Bez týchto údajov síce môžete oznámenie evidovať, no zákonné lehoty vám neplynú.

Kto je oznamovateľ a akú má ochranu?

Oznamovateľ je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere oznámi informáciu o porušení práva cez interný alebo verejný kanál. Zákon ho chráni pred prepustením, preradením na nižšiu pozíciu, znížením platu, diskrimináciou a inými formami odplaty. Ochrana sa vzťahuje aj na svedkov a sprostredkovateľov, ktorí nie sú priamymi oznamovateľmi.

Zdroje